Čo to znamená jednoducho
Due diligence (z angličtiny, voľne náležitá starostlivosť) je kontrola, ktorú si kupec alebo nástupca urobí skôr, ako podpíše zmluvu. Chce vedieť, že firma je taká, ako ju opisujete.
Kupec a jeho poradcovia prejdú účtovníctvo, daňové priznania, zmluvy so zákazníkmi a dodávateľmi, pracovné zmluvy, úvery, majetok, povolenia aj súdne spory. Robí sa zvyčajne po podpise letter of intent, teda dokumentu so základnými podmienkami. Podklady sa často zdieľajú v takzvanej dátovej miestnosti (zabezpečenom online priečinku).
Príklad z praxe
Kupec preveruje autoservis v Banskej Bystrici s obratom okolo 600 000 eur. Zistí, že nájomná zmluva na halu končí o rok a nemá predĺženie. Dvaja z troch automechanikov sú vedení ako živnostníci, hoci pracujú ako zamestnanci. Kupec necúvne, ale zníži ponuku o 40 000 eur a žiada, aby majiteľ vopred vyrokoval nový nájom. Čísla sú len príklad.
Na čo si dať pozor
- Pripravte sa vopred. Zoraďte zmluvy, skontrolujte zápisy v obchodnom registri a dokončite otvorené veci.
- Problémy povedzte sami a včas. Keď ich kupec nájde sám, stratí dôveru.
- Due diligence zaberie čas aj vašim ľuďom. Počítajte s niekoľkými týždňami.
- Citlivé údaje ukazujte až po podpise dohody o mlčanlivosti.
Súvisí to s nástupníctvom
Aj keď firmu preberá dlhoročný partner alebo vlastný manažér, preverenie sa oplatí. Obe strany potom vedia, do čoho idú. Podrobný zoznam toho, čo kupci kontrolujú, nájdete v článku Due diligence pri predaji firmy.